Rozhovor s učiteľkou Denisou, ktorá vnáša kreativitu a inovácie do školských tried
V dnešnom rozhovore vás zoznámim s Denisou, skúsenou učiteľkou 1. stupňa základnej školy, ktorá sa už desať rokov venuje vzdelávaniu mladých žiakov. Tento školský rok nie je triednou učiteľkou, no o to viac sa venuje špeciálnym predmetom, ako sú Lego Engineering a Science, ktoré rozvíjajú detskú kreativitu, technické zručnosti a záujem o vedu. Popri tom učí aj výtvarnú výchovu, kde podporuje žiakov v prejave ich umeleckých schopností.
Denisa nám priblíži nielen svoju cestu učiteľstva, ale aj inovatívne spôsoby výučby, ktoré prináša do triedy. Porozpráva o tom, aké je to učiť predmety, ktoré vyžadujú netradičný prístup, a o tom, ako motivuje deti k samostatnému mysleniu a objavovaniu.
Otázky z rozhovoru s učiteľkou Denisou
Denisa, povedz nám prosím, niečo o sebe, prečo si sa rozhodla pre učiteľstvo a kde učíš – na akom stupni a aké predmety?
„Začala by som tým, že učiteľstvo si vybralo mňa, nie ja jeho! 😅 Mojou prvou voľbou bola psychológia, no rozhodla som sa poistiť sa aj iným odborom so zaujímavým názvom Predškolská a elementárna pedagogika. Vôbec mi vtedy nedošlo, že to znamená „bude z teba učiteľka“! Osud rozhodol a ja som sa dostala práve na tento odbor. Veľmi skoro som si ale uvedomila, že nič lepšie sa mi nemohlo stať. Hneď po škole som sa ocitla 250 km od domova na súkromnej bilingválnej škole. Ako sa to stalo? Jednoducho. Opäť zaúradoval osud.
Hoci som „prvostupniarka“, tento školský rok som „netriedna“, takže počas dňa sa ocitám medzi rôznymi triedami. Moja pracovná náplň je pestrá, čo ma neprestáva baviť, ale vyžaduje si veľa energie. Učím Science u štvrtákov a piatakov (biológia, chémia, fyzika – všetko v jednom), Lego Engineering u tretiakov a prvákov (áno, aj toto je predmet a úplne úžasný), matematiku podľa Cambridge kurikula u piatakov a výtvarnú výchovu u tretiakov. Všetky predmety učím v angličtine. Môj mozog si občas myslí, že je to za trest, ale deti ma vždy zachránia.“
Kde si študovala učiteľstvo? Ak na Slovensku, tak na ktorej vysokej škole? Ako spomínaš na študentské časy?
„Bakalárske štúdium som absolvovala v Banskej Bystrici a mám naň krásne spomienky. Predmety boli zaujímavé a učili sme sa spôsobom, aký som dovtedy nepoznala. Pracovali sme v skupinách, rozprávali sme sa o zaujímavých témach, mohli sme byť kreatívni a tvoriví. Mala som úžasných spolužiakov a spolužiačky. Nebola som žiadna „bifľoška“, ale divoký študentský život ma tiež nelákal. Na diskotéke som bola dvakrát. Dvakrát! 🕺😂 Radšej som sedela za PC, učila sa nové veci a tvorila.
Potom som si dala dva roky prázdnin, kedy som pracovala ako čašníčka. Hoci to nebola vysnená práca, naučila som sa, čo znamená tvrdá práca a zodpovednosť.
Magisterské štúdium som absolvovala v Prešove, kde som denne cestovala autobusom 1,5 hodiny tam a späť. Kvôli vážne chorej mamke som radšej zvolila dochádzanie ako internát. No školu som si aj tak užívala. Zrejme aj vďaka dvojročnej pauze som si viac vážila to, že tam môžem byť. Opäť som tam našla mnoho inšpirácie najmä v digitálnych technológiách, čo ma veľmi ovplyvnilo aj v mojej následnej praxi. Školu som zvládla a aj mamka sa uzdravila, tak ma doma nič nedržalo a odišla som učiť ďaleko od domova.“
Ako vyzerá jeden deň učiteľa? Keby sme boli v tvojej koži, čo so žiakmi za jeden deň zažijeme a čo všetko obnáša práca učiteľa?
„Každý deň je iný, no v niečom aj rovnaký – skoro nikdy sa nezastavím! 😅 Začínam zvyčajne ráno o 8:00, keď si chystám materiály, tlačím pracovné listy, kontrolujem e-maily a pripravujem si pomôcky na hodiny. Denne učím 4 – 6 vyučovacích hodín. Prvá hodina začína o 8:30, a tam sa to rozbehne. Za 45 minút stihnem zopakovať učivo z minulých hodín, vysvetliť nové, odpovedať na milión (niekedy vážne zaujímavých) otázok, minimálne 3-krát zopakovať každý pokyn a vyriešiť pár problematických situácií. Občas ide učenie bokom a venujeme sa práve pravidlám, alebo zlepšovaniu vzťahov.
Keď sa skončí jedna hodina, rýchlo sa presúvam do zborovne vymeniť učebnice a pomôcky, a potom sa ponáhľam do ďalšej triedy. Niektoré prestávky trvajú iba 5 minút, takže je to skôr organizačná výzva ako oddych. Záchod? Luxuuus! Obed býva väčšinou tiež veľmi rýchly – stihnúť zjesť niečo za 10 – 15 minút je už môj každodenný rekord. Počas dňa mám ešte obedový dozor v jedálni a niekedy ma čaká aj suplovanie. Po obede učím zvyčajne ešte dve hodiny. Tie dávajú zabrať mne aj deťom, ktoré sa v tom čase už ťažšie sústredia. No každý ich úspech ma o to viac teší a keď vidím, ako aj napriek tomu perfektne pracujú, som na nich hrdá.
Vyučovanie nám končí o 14:35. Vtedy vyprevadím deti, ktoré idú buď do školského klubu alebo domov. Potom ešte zostávam v škole a opravujem testy, pripravujem sa na ďalšie hodiny, nahrávam materiály na Edupage pre žiakov, ktorí chýbali a občas mám stretnutia s rodičmi žiakov. Odchádzam zvyčajne okolo 16:00 až 17:00. V príprave na vyučovanie pokračujem aj doma. Manžel aj dcéra si už zvykli, že žijú doma s učiteľkou, ktorá je vždy uprostred nejakého tvorivého procesu.
Predstaviť si, koľko času zaberie príprava na vyučovanie, je pre „nezasvätených“ náročnejšie. Pre žiakov tvorím rôzne pesničky, online hry a aktivity, pripravujem si pokusy, vyhľadávam videá a aplikácie, ktoré im pomôžu s porozumením učiva, a tiež si jednoduché aplikácie vytváram aj sama. Častokrát mi príprava zaberie viac času, ako samotná hodina, na ktorú sa pripravujem. A nedajbože, aby som chýbala. Príprava zastupovania je ešte časovo náročnejšia. To si radšej trikrát rozmyslím, či som naozaj chorá. Ale všetka tá námaha stojí za to. Stačí deťom povedať, že si ideme spraviť pokus, aktivitu na koberci, či v pohybe, alebo zahrať Blooket na opakovanie učiva a už sú všetci nadšení.
Je práca učiteľky náročná? Bezpochyby. Stresujúca? Určite áno. Úžasná? Tak to bez debaty! Vidieť deti rásť, chápať, smiať sa a objavovať nové veci (aj vďaka mne) – to je pocit, ktorý by som nevymenila za nič na svete.“
Denisa, ešte jedna otázka. Zaujal ma predmet Lego Engineering. Mohla by si nám o tom povedať trochu viac? Čo sa tam deti učia a ako prebieha takáto hodina?
„Tento predmet učím druhý rok a hneď som si ho zamilovala. Na našej škole majú Lego Engineering všetci žiaci 1. – 4. ročníka, a to v dvojhodinových blokoch raz týždenne. Predpokladám, že veľa škôl s týmto predmetom na Slovensku asi nenájdete. A možno sme aj jediná škola, ktorá ho v takomto rozsahu vyučuje. Človek, ktorý takýto predmet nezažil, by si myslel, že sa tam iba hráme s Legom, ale opak je pravdou.
Predmet Lego Engineering je zameraný na STEAM vyučovanie (spojenie vedy, technológií, inžinierstva, umenia a matematiky) a zároveň rozvíja u detí mäkké zručnosti dôležité pre 21. storočie, ako sú kritické myslenie, kreativita, komunikácia a tímová spolupráca. Každoročne sa na začiatku školského roka zapájame do First Lego League (FLL) so všetkými triedami. Každý rok je zadaná iná téma, jednotlivé lekcie k nej sú vopred naplánované, vždy k tomu kupujeme pre každý tím aj špeciálnu sadu Lega a počas lekcií riešime rôzne výzvy. Minulý rok bolo témou umenie, tento rok zase podmorský svet. Venujeme sa tomu približne tri mesiace, kedy žiaci pracujú na každej hodine vždy v rovnakom tíme a po ukončení témy majú žiaci 2. – 4. ročníka prezentácie pred rodičmi o tom, čo zvládli postaviť, naprogramovať a čo sa popri tom naučili.
Počas zvyšných mesiacov využívame rôzne Lego stavebnice a na každej dvojhodinovke sa venujeme inej téme. V úvode hodiny máme vždy diskusiu k téme, robíme rôzne aktivity ako kvízy, prácu s textom, prácu s vizuálnym materiálom, potom žiaci dostanú nejakú problémovú úlohu, ktorú zvyčajne riešia v dvojiciach, postavia Lego model buď podľa návodu alebo si vytvoria vlastný, potom ho musia naprogramovať alebo inak otestovať. Hodinu končíme odprezentovaním ich práce a nie veľmi obľúbeným upratovaním. 😀
Spomeniem pre predstavu aj pár tém, ktorým sme sa venovali minulý rok (tento rok ešte len ukončujeme FLL prezentácie). Veľmi obľúbená u druhákov bola simulácia zemetrasenia, kedy mali žiaci navrhovať rôzne typy budov, ktoré sa nezrútia na simulátore zemetrasenia. Prváci sa zase naučili vytvárať grafy a tabuľky pomocou kociek Lega, čo využili pri aktivite, kedy si postavili pomocou mechanickej stavebnice hokejistu a brankára a zaznamenávali počet gólov. Tretiakov zase nadchlo stavanie ekoduktov – prechodov pre zvieratá, ktoré museli aj naprogramovať, aby sa na nich niečo hýbalo. Naše hodiny sú jednoducho tvorivé, zaujímavé a zábavné. Deti sa nielen „pohrajú“ s Legom, ale sa aj veľa naučia, či už sú to vedomosti, alebo spomínané mäkké zručnosti. Tento predmet by som dopriala všetkým deťom na všetkých školách.“
Denise patrí veľká vďaka za jej ochotu a čas, ktorý tomuto rozhovoru venovala. Ďakujem Ti, Denisa, za to, že si nám umožnila nahliadnuť do svojho sveta a ukázala, aké dôležité je prinášať do vzdelávania kreativitu a vášeň. Rovnako tak patrí obrovská vďaka všetkým učiteľom, ktorí deň čo deň preberajú úlohu sprievodcov našich detí na ceste poznania.
Učiteľstvo nie je len povolanie – je to poslanie, ktoré si vyžaduje obrovské nasadenie, trpezlivosť a oddanosť. Títo ľudia nám pripomínajú, že vzdelávanie má silu meniť budúcnosť a že každá snaha obohatiť detské mysle a srdcia má nevyčísliteľnú hodnotu. Klobúk dolu pred všetkými, ktorí svojou prácou menia školy na miesta plné inšpirácie, radosti a poznania.
Chceš vedieť viac o tom, ako sa stať učiteľom/učiteľkou? Pozri na článok sem.